DÉ MO MAKÉ - ASI MÒ A ÉDWA GLISAN - POU TOUTMOUN SAV

COMMUNIQUÉ DE PRESSE

DÉ MO MAKÉ - ASI MÒ A ÉDWA GLISAN - POU TOUTMOUN SAV

BA PRÉZIDAN A FRANSÉ É BA MINIS A KOLONI FRANSÉ

 

Mò a Glisan, 3 févriyé 2011, mi on nouvo lokazyon zòt toulédé – Misyé Sawkozi é Man Pancha – zòt pèd pou zòt té pé bouch, oben on chans zòt lésé pasé pou zòt pa té ba pèp-la bòl ankò, pou on fwa an wòl a Prézidan é Minis a-zòt…

Toutmoun sav Édwa Glisan – kondoléyans ba fanmi a-y – sé on granjan makèdpawòl, piplis dèpi Prix Renaudot i trapé an 1958 pou La lézarde. Toutmoun okouran… Anplis, i ban-nou Le Prix Carbet… Alò, pou konnèt, nou ja konnèt.

Sa pou toutmoun sav, sè kè Édwa Glisan sé on gran militan anti-kolonyalis, é sé anti-kolonyalis fwansé i konbat pou libéré péyi a-y, Matnik, é sé sa ka fè i sé on gran poèt.

An té ké pé rivé konpwann on biten adan jaktans a-zòt si zòt té fouté pléré atè pou mèt-a-magnòk-la La Francophonie pèd-la adan mò a boug-la…

An té ké jous rivé konpwann zòt siwvwè zòt té fè pèp Matnik kondolèyans pou mò a on timoun a-y i té sitèlman enmé…

Men pawòl a-zòt ka fè mwen lévé cho pou jan zòt ka pwan nou pou tèbè adan yo !

Poukibiten, si liv a boug-la ni tousa valè, i pa adan pwogram ofisyèl a lékòl a-zòt ?

Poukibiten, Misyé Sawkozi, ou pa pwofité mò a Glisan pou-w té mandé tout militan anti-kolonyalis padon pou ren a-yo Dègòl é Gouvènman fwansé fann dèpi jou pèp an-nou koumansé lévé gawoulé politik ?

Poukibiten, Misyé Sawkozi, ou pa pwofité mò a Glisan pou-w té mandé fanmi a-y padon pou dwa Dègòl é Gouvènman fwansé té opozé-y rantré an péyi a-y é pou Le Front Antillo-guyanais pour l’Autonomie yo entèwdi, alòskè zòt menm prévwa, adan konstitisyon a-zòt, konmkwa nou pé mandé lotonomi si nou vlé silon awtik 74 a-zòt ?

Poukibiten zòt pa pwofité lokazyon-lasa pou Léta Fwansé té mandé fanmi a Albert Bévile, alias Paul Niger, é Jisten Katayé padon ?

Poukibiten, Man Pancha, ou pa pwofité mò a Glisan pou-w té mandé Pèp Matnik padon pou militan a l’OJAM Dègòl é Gouvènman fwansé pété frizi a-yo pou libèté é pou divini a péyi a-yo yo té ka défann ?

Poukibiten Léta Fwansé pa pwofité mò a on Militan Anti-Kolonyalis kon Édwa Glisan pou-y té mandé viktim a L’Ordonance de 1960 é fanmi a-yo padon pou jan Dègòl é Gouvènman fwansé fann fèlè a-yo, pran yo an travay a-yo, an sonmèy a-yo, la yo té pongné yo, baké yo kon bandi adan aviyon a-yo, ègzilé yo, chayé yo aka dòt pèp, anpéché yo palé, opozé yo dwa rantré an péyi a-yo, koupé yo dè fanmi a-yo, dè madanm a-yo, dè timoun a-yo, dè zanmi a-yo, kon sé mèt-la té ka fè é èsklav a-yo, pou lanmou a pèp a-yo yo té ka montré pèp-la, pou lanmou a kilti a-yo yo té ka montré pèp-la, é, dabòpouyon, pou dignité an-nou yo té ka aprann nou woupran ? Poukibiten ?

Poukibiten, Man Pancha, ou pa pwofité mò a on konbatan a libèté a Pèp Matnik pou-w té mandé fanmi a Manville padon, mandé fanmi a Marie-Joseph é tout kodarèl a-yo padon, pou sa Léta Fwansé fè militan a Le Front des Patriotes Martiniquais kon dirijan a l’AGEM pou lidé politik a libèté a Pèp Matnik yo té ka goumé ba-y ?

Poukibiten zòt pa ka di pèp-la sa, ki vou, Misyé Sawkozi, ki vou, Man Pancha, é tout jako a-zòt, olyé zòt fè wòl palé dè nonm-la konpédi zòt bouzwen fè nou obliyé konba i menné pou woté pèp a-y anba zongonn a kolonyalis fwansé ?

Si sé asi tenmpo-lasa zòt vlé fè nou dansé, nou kay fè zòt tann odòt son kon-yéla.

Man Pancha, dèpi sé enmé ou enmé fè mas an larèl a éwo an-nou, nou ka atann vou o moul 14 févriyé ! Nou ka atann vou kapèstè 26 févriyé ! Nou ka atann vou Sofaya 22 jen ! É rèstan envitasyon-la, nou ké voyé ba-w chakfwa nou ka sélébré nonm é fanm an-nou ki montré nou chimen a lit kont kolonyalis fwansé adan limyè yo limé ban-nou, jous jou nou ké rivé raché libètè a péyi an-nou anba pongn a-zòt. Ès ou ni souf ?


You can fool some people sometime - But you cannot fool all the people all the time. Padavwa Now we see the light…


Gwadloup – 10 févriyé 2011 – M’BITAKO, érityé.